Nenávidený

Autor: Anna Gettlerová | 4.12.2015 o 22:07 | Karma článku: 5,68 | Prečítané:  144x

Každému sa raz stane , že sa cíti nenávidený a má pocit že nikomu na ňom nezaleží...Je to pravda alebo si to len namýšľame ?

Ten pocit keď sa cítiš ako na opustenom ostrove. Sám. Úplne sám. Obkolesený zúrivými krokodílmi ktorý ťa idú každú chvíľu zožrať. Toto nie je všetko. Okolo teba poletujú nepríjemné komáre a štípu ťa a vyciciavajú ti krv s posmechom. Máš nenávisť k celému svetu. To Nie je to najhoršie. Nenávidíš sám seba. Hovoríš si aký si nemožný a príšerný. O kráse už ani reči. Ja a krásny ? Hlúposť ! Pastier prasiat. Nenávidia sa od hlavy až po končeky prstov. Zrazu zistia že na ostrove vôbec nie si. Žiadne muchy ani krokodíly. Len sa tak cítiš. A prečo ? Lebo sa cítiš sám...Prečo? Lebo ta všetci nenávidia ? Prečo? Ty ich nenávidíš. Prečo ? Nedokážeš ich milovať. Prečo ? Nenávidíš sám seba. Prečo ? Na to odpoveď nevieš...To je ten kameň úrazu...Keď nenávidíš seba , nedokážeš milovať druhých...alebo dokážeš ale ide to veľmi ťažko..Ale dosť! Dosť! To hlavne slovo záchrany..Dosť nemôžem byť až taký hrozný ja sa z tejto samoty dokážem dostať. Z tohto hrozného ostrova. Ale ako ? Povedať dosť je ľahké...Ale čo ďalej s tým slovom?? Len ho vyslovím a znova som ten nemožný.. Postavím sa a začnem sa po ostrove prechádzať. O všetko čo zakopnem odkopnem s hnevom. Znova sa zvalím zo zúfalstvom na zem a plačem. Zrazu príde ku mne cudzinec. Odstrkujem ho preč." Na čo si tu ? ZMIZNI...." No oči mi nedovolia sa nepozrieť. Musím. Uvidím ako sa z cudzinca stáva niekto krásny, žiarivý. Kto to je? Boh. No úžasné pomyslím si..."Čo tu chceš ty??...Hľadal som všade ...Počul som o tebe veľa...Hľadal som Ťa ,modlil....no ty si nebol nikde..."Boh ma chytí za rameno a povie ...Poslal som za tebou množstvo ľudí....Chceli ti pomôcť...no ty si nechcel.." "Ale Hlúposť...Všetci o mne tvrdia že som nemožný...."Boh sa začne smiať...."Čo sa smeješ...? On prestane ...Vytiahne predo mnou malinkú televíziu. "Bože nie, dnes nie...Televíziu sa mi dnes nechce pozerať..Boh sa usmeje a stisne tlačidlo..Televízia sa zapne..Nie sú to televízne noviny ani šport ,ani...Je to nejaký film. Volá sa že :Výnimočný a jedinečný. "Bože" poviem..Nie ,už som videl o toľkých celebritách filmy nie..Boh iba potichu povie: O tejto si ešte nevidel". No zrazu sa zastanem. Zamrazí ma. Pozerám na televíziu s otvorenými ústami. Som tam ja. Som hlavná postava toho filmu. Najprv tam pomáham starej tete s nákupom, potom zastavím smutné dievčatko a dám mu cukrík. Začne sa smiať. V škole vysvetľujem ostatným matematiku. Začnem sa smiať.."Bože ale to sú len maličkosti. To nie je nič."Boh sa usmeje a povie: "Každá maličkosť ťa robí ešte úžasnejším. Každou maličkosťou ma robíš nesmierne šťastným. Zrazu sa otočím a Boh tam nie je. Som tam iba ja. Zrazu sa cítim neopísateľne. Aj keby ma nikto nemal rád v Božích očiach som vždy za každú maličkosť aj bez nej výnimočným. No zrazu zistím že to neboli ostatní čo ma nenávideli a nemali radi...Bol som to iba ja...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.


Už ste čítali?